Nie je to článok o tom ako hokej vznikal.
Atmosféra
Ak chcete naozaj zažiť pravú hokejovú atmosféru, choďte sa pozrieť do akéhokoľvek kanadského mesta. Počet registrovaných štadiónov presiahol hranicu 14 000. Počet registrovaných hráčov krajiny sa šplhá k 700 000. To sú ohromujúce čísla. A to Kanada ani zďaleka nepatrí medzi krajiny s najvyšším počtom obyvateľov na svete. Jednoducho povedané hokejový ošiaľ tu už dávno odsunul náboženstvo na druhú koľaj. Každá mestská časť má svoju hokejovú halu. Hokej sa hrá na každej ulici, a hrajú ho bez rozdielu chlapci aj dievčatá. Sotva nájdete obyvateľa, ktorý nefandí nejakému mužstvu. Vláda dokonca v predvolebných programoch sľubuje občanom výstavby nových štadiónov a neustále skvalitňovanie podmienok. Štátni činitelia a politici nabádajú rodičov, aby svoje deti dali na hokej už vo veku troch rokov. Hokeju sa tu venuje najväčší časový a finančný priestor. Štvorročný chlapec má rovnako kvalitné hokejové vybavenie ako dorastenec. Existuje tu veľa súťažných kategórií, závislých na výkonnosti jednotlivca. Inak povedané, ak je niekto slabší a nie je tak nadaný - neprestane s hokejom. Len sa presunie do súťaže, ktorá vyhovuje jeho kvalitám. Firmy si budujú vlastné mužstvá zo zamestnancov, ulice hrávajú proti sebe v mestských ligách, policajti proti poštárom a tak ďalej...
Hokej hráva teda dá sa povedať každý, kto môže. Taká je tradícia. Ak vám na Slovensku vymenuje priemerný Slovák 10 politikov, tu vám človek sfleku vymenuje aspoň desať známych kanadských hokejistov.
Systém
Hráči postupne prechádzajú vekovými kategóriami. Systém 3 tréningy za týždeň a cez víkend zápas je tu najčastejší. S pribúdajúcim vekom rastie počet ako tréningov tak aj zápasov. Nad najvyššou juniorskou súťažou je už len AHL, OHL a vysokoškolská NCAA. Z týchto súťaží sú všetci hráči NHL, ktorí boli draftovaní. Čo sa tréningov týka, niet na svete lepších trénerov než sú kanaďania. Kanaďania sa vždy riadili heslom - v jednoduchosti je sila. A tak vyzerajú aj tréningy. Nie je to žiadne fyzické preťažovanie organizmu. Kladie sa dôraz na tri aspekty - na zlepšovanie korčuliarskej techniky, ovládanie puku a streľba. Tento jednoduchý, avšak mimoriadne účinný systém je najpoužívanejšou metódou. Brankári stoja v bráne, hráči pred nimi korčuľujú, prihrávajú si a obchádzajú kužele. Akcia končí strelou na brankára. Neustále prebieha komunikácia medzi odborníkmi a začínajúcimi hráčmi. Všetko je im vysvetlené a ukázané. Dokola. Nehovoriac o NHL, kde sú hráči trénovaní prakticky hraním zápasov. Pretože počas celej sezóny buď cestujú alebo hrajú, nie je čas na zdĺhavé tréningy. Akurát rozkorčuľovanie, nacvičovanie presiloviek a streľba. To je všetko. Tréning profesionálneho klubu prebieha rýchlo a časovo presne. Všetko zapadá do najmenšieho detailu. Nehrozí, že jeden hráč si skúsi strelu bekendom tri krát a druhý dva. Čo sa týka profesionálov - tí nie sú vyťažovaný na tréningu, pretože potrebujú čas na zotavenie sa po zápase aby boli pripravený na ďalší. Je na každom, či si vo svojom záujme po tréningu zaposiluje, zabycikluje či skočí do bazéna. To je veľký rozdiel oproti iným krajinám.Pri mojej návšteve tréningu jedného nemenovaného nemeckého klubu, ktorý hrá mimochodom najvyššiu súťaž v krajine som bol veľmi prekvapený z toho čo som videl. Hráči sa prvú pol hodinu zbiehali na ľad, pri rozcvičovaní /ktoré trvalo rovnako dlho/ tvorili akési skupinky v ktorých debatovali /zjavne nie o hokeji/ a tréneri si skúšali nájazdy na brankára. Potom sa zbehli do hlúčiku, kde im tréner na tabuli čosi vysvetľoval. Záverom bol modelovaný zápas ktorý trval azda 10 minút. A to bol koniec. Nedalo mi to a šiel som navštíviť tréning deň pred zápasom. Výsledok bol prakticky rovnaký. Je rozdiel nepretrhnúť sa pri tréningu sa a netrénovať vôbec. A v tom je kľúč, prečo tento systém prináša Kanade stovky /čo som povedal málo/ talentov ročne.
Cesta v ústrety
Mnohí z vás povedia, že hokej je drahý šport. To áno, výstroj nie je lacná záležitosť, najmä nie pre dieťa ktoré z nej čoskoro vyrastie. Ale to si vravia aj kanaďania. Vlastne si to vravia všetci na celom svete, kde má hokej akú takú tradíciu. V Kanade je nespočetne veľa takzvaných ,,bazárov,, kde sa dá kúpiť použitá no kvalitná výstroj. A verte tomu, že ceny sú oproti čisto novej výbave neporovnateľne nižšie. Každý si tu teda nájde to čo potrebuje v takej cenovej relácii, ktorá mu vyhovuje. Hokej je v Kanade snom, niečo ako v USA sen po slobode. Tam chce byť každý slobodný a úspešný. V Kanade chce byť každý hokejista a úspešný. Tak ako si každý národ berie do svojej nátury niečo iné, v Kanade je vštepované toto. Keď vyšlú reprezentáciu na medzinárodný turnaj, chcú len vyhrať. Berú iba zlato, to je o nich známe. Ale kanaďania vedia, že v budúcnosti nevyhrajú všade kam pôjdu. Vidina úspechu však zvyšuje sebavedomie a to je pre športovca dôležité. Je iné keď vám národ verí a vy sa snažíte ho nesklamať. Iné je keď vás národ odpisuje už na začiatku a vy si poviete: veď vyhrať nemusíme aj tak to nikto nečaká. Áno často sa stáva, že outsider je v pozícii kedy nemá čo stratiť. Ale to pre túto krajinu neplatí. Neznášajú pozíciu outsidera. Sú vždy favoritom a tak im to vyhovuje. Kto nastupuje proti Kanade má tradične rešpekt, niektorý hráči dokonca pociťujú až strach. To sa snažia kanaďania odstrániť. Oni nikdy nechcú mať strach zo súpera, pretože ten znižuje hrdosť, sebavedomie a túžbu zvíťaziť. Strach je dobrý len na zvýšenie šance neuspieť. Pozitívne zmýšľanie sa opiera o kvalitnú prípravu - to je ten správny recept.
Záver
Kanada bola odjakživa krajinou s vysokým počtom kultúr. Ľudí vynález zvaný hokej spojil a dnes ťahajú za jeden povraz. Majú minimálne jednu záľubu spoločnú. Poznáte to, keď sa stretnete s človekom, ktorého nepoznáte. Niekedy nevieme čo ho zaujíma a o čom sa s ním rozprávať. Kanaďania tento problém nemajú.
fotozdroj:nhl.com
